Mikuláš v Mikuláši

„ 6.12. ideme na exkurziu do múzea v Liptovskom Mikuláši“ – takto nám - piatakom - prišla oznámiť naša triedna. „Na  Mikuláša ideme do Mikuláša? A nebudeme v škole? Neužijeme si balíčky?“ to bola naša reakcia. Boli sme sklamaní a hundrali sme, že prečo práve v tento deň. Nakoniec sme sa predsa len tešili na vyletík. Zobrali sme so sebou aj dievčatá zo siedmej triedy, aby nám trošku vylepšili správanie ?

Po príchode do múzea nás už čakali pracovníčky SMOPAJU (Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva), aby nás naučili ako a kedy sa správne prikrmujú vtáky. Utvrdili sme si veci, ktoré sme už vedeli:

že slnečnica, rôzne semiačka (sezam, mak, ľan), kukurica, oriešky či loj sú veľmi vhodné na prikrmovanie, ale naopak pečivo, či ochutená strava im škodí. Naučili sme sa aj mnoho nových vecí ako napríklad, že vtáky nielen odlietajú na zimu do teplých krajín, ale naopak k nám aj prilietajú.

Po vedomostnej aktivite nás čakala praktická časť. Kladivká, ktoré sme si zobrali so sebou, neostali dlho nepovšimnuté a veru bolo ich aj počuť. Vytváranie vtáčích búdok sa ozývalo celou budovou. Príprava rôznych krmítok pre vtáčiky bola naozaj kreatívna. Jabĺčko, pomarančová kôra, vložky z vajíčok či šišky sme dotvorili a naplnili semiačkami a lojom. Ostalo ich už len doma povešať a sledovať či budú atraktívne pre zimných návštevníkov.

A zrazu nastalo ticho! ... do dverí vošiel Mikuláš spolu s pomocníkom čertom. Vyskúšali nás cez matematiku a slovenčinu aj básničky. Chlapcom trošku preskakoval hlas, keď nôtili „Mikulášku, dobrý strýčku...“, ale nakoniec sme to spolu zvládli.

Balíčky s dobrotami nám dodali energiu aj na obhliadku múzea. Keď sme počuli, že máme absolvovať tri poschodia... ale stálo to za to. Načerpali sme mnoho vedomostí o jaskyniarstve, mineráloch, vesmíre, zvieratkách či iných krásach našej planéty. Tmavú „plazivku“ s lebkami po bokoch sme obišli niekoľkokrát. V medveďom brlohu by sme si aj zdriemli, keby nás nemátali zvieracie zvuky naokolo a sila vetra v skale nás úplne pohltila. Aj keď naše rýchle tempo lektorka zvládla bez pripomienok, odišli sme z múzea s peknými spomienkami.

A čo ešte? Predsa čerešnička na torte! Hor sa do STOP-SHOPU.  Stačila hodinka sme utratili všetky eurá, prípadne si ešte požičali a spokojní s plnými batohmi sme sa pobrali naspäť do našej školičky. Našu exkurziu však musím zavŕšiť slovami Juraja: „Pani učiteľka, toto bol najlepší Mikuláš, akého sme mali. A kedy bude ďalší výlet?“ ?