Súčasná doba znásobuje rizikové faktory násilia medzi ľuďmi. Keď dospelého niekto udrie, kopne, nadáva mu, existuje na to celá rada pomenovaní: ublíženie na zdraví, na cti utŕhanie, násilné napadnutie. Keď sa niečo také stane dieťaťu alebo teenegerovi, väčšinou sa hovorí o šikanovaní.

Ani jeden rodič si nemôže byť istý tým, že jeho dieťa nebude týrané, samo nebude týrať iné deti, že sa so šikanovaním nikdy nestretne. Šikanovanie sa  vo väčšej či menšej miere vyskytuje všade. Nie je pred ním imúnny žiadny typ školy. Vyskytuje sa i tam , kde by to nikto nepredpokladal.

Existujú určité prejavy detí, ktoré môžu mať vzťah k šikanovaniu. Čím viac sa ich objaví, tým je riziko väčšie. Jednotlivé prejavy  nemusia mať samozrejme so šikanovaním  nič spoločné, ale určite signalizujú skryté volanie dieťaťa o pomoc. Preto je veľmi dôležité, aby ste ich vy rodičia neprehliadli.

Čo je potrebné všímať si u svojich detí:

• dieťa  nemá ani jedného kamaráta, s ktorým trávilo voľný čas
• za dieťaťom neprichádzajú domov spolužiaci alebo iní kamaráti
• dieťa nie je pozývané na návštevu k iným deťom
• dieťa odmieta chodiť do školy, aj keď skôr malo školu rado
• dieťa nechodí do školy a zo školy najkratšou cestou, strieda rôzne cesty, prosí o dovoz autom
• zo školy chodí hladné(agresori mu berú desiatu, lístky na obed)
• stráca záujem o učenie a schopnosť sústrediť sa naň
• dieťa býva doma smutné, apatické, má výkyvy nálad, zmieňuje sa o možnej samovražde, odmieta zveriť sa s tým, čo ho trápi
• žiada peniaze, pritom udáva nevieryhodné dôvody, prípadne doma kradne peniaze
• nápadne často oznamuje stratu osobných vecí
• dieťa je neobvykle agresívne voči súrodencom alebo k iným deťom, prípadne prejavuje zlosť voči rodičom
• sťažuje sa na neurčité bolesti brucha alebo hlavy, ráno vracia, snaží sa zostať doma, svoje zdravotné ťažkosti preháňa, prípadne i simuluje
• dieťa sa zdržiava viac doma, ako malo vo zvyku

Keď vaše podozrenie prerastie v istotu, že vaše dieťa je šikanované, môžete postupovať podľa týchto krokov:

• Poskytnite dieťaťu maximálnu oporu, rozprávajte sa o situácii s dieťaťom, verte mu a berte jeho slová vážne, nezľahčujte problém.
• Obidvaja rodičia by mali spoločne navštíviť triedneho učiteľa  a riaditeľa školy a zistiť, či je škola schopná  poskytnúť odbornú pomoc. Podľa toho sa rozhodnúť ďalej.
• V prípade, žeškola by rada pomohla, ale nemá odborné skúsenosti, je potrebné dohodnúť sa na urýchlenom vyhľadaní odborníka, ktorý by s triednym učiteľom spolupracoval.
• V prípade, že škola spolupracuje s odborníkom, je vhodné dohodnúť, ako budete informovaní a priebehu nápravy.
• V prípade, že škola nejaví záujem o riešenie, alebo tvrdí, že problém zvládne, ale nepresvedčí vás o svojej odbornosti, môžete : kategoricky  odmietnuť neodborný zásah, informovať nadriadené inštitúcie, preradiť dieťa na inú školu, zaistiť právnu ochranu dieťaťa.

Podľa situácie v škole, ale aj ďalších okolností, môžete uvažovať o ďalších opatreniach:

• môžete navštíviť rodičov agresora a pokúsiť sa s nimi o nápravu situácie
• zaistiť ochranu dieťaťa na ceste do školy a domov
• podať  na polícii trestné oznámenie na agresorov, ktorí týrajú vaše dieťa
• kontaktovať sa s orgánmi školy, kde majú zastúpenie ostatní rodičia a spoločne hľadať pomoc
• nadviazať kontakt s odborníkom v Pedagogicko – psychologickej poradni alebo v Centre výchovnej a psychologickej prevencie

Použitá literatúra:

M.Elliottová : Jak ochránit své dítě, Portál, Praha 1995
M.Kolář : Skrytý svět šikanování ve školách, Portál, Praha 1997
M. Kolář : Bolest šikanování, Portál,, Praha 2001
P Říčan : Agresivita a šikana medzi dětmi, portál, Praha 1995